Loch Ness : Cesta a utečenci

23. srpna 2015 v 19:47 | Taicie |  Akcie
Zdravíčko, dámy, páni a iné varianty.
Toto je prvý článok z našej epickej výpravy za Nessie. Opíšem vám tu cestu a naše zážitky na nej.

Takže, do Škótska sme sa vybrali autom. Je snáď jasné, že sme vyrážali zo Slovenska. Tu sa nič zaujímavé nestalo a cesta prebehla v kľude. Odtiaľ sme išli do Rakúska. Aj tam prebiehala cesta pokojne a v pohode. Veď to sú rakušáci, oni to tam majú najlepšie.

Nemecko - Tu sa odohralo niekoľko vtipných a nepríjemných príhod. Jedna z prvých bola na diaľnici. Obehli sme tam veľa áut, BMWčka, Mercedesy, ale to najhlavnejšie, obehli sme Mustang! A len pre pripomienku, v Nemecku je na diaľnici neobmedzená rýchlosť!
Tá má však aj svoje dôsledky, krátko po tom sme totiž pozorovali pozostatky "krásnej" havárie. Tri autá, jedno si to namierilo do zvodidiel, a ďalšie dve sa tam nejako nabúrali. Boli pekne rozmlátené.
Cestou sa nám stala ešte jedna vskutku príjemná vec. Na navigácii sme mali nastavené, aby nám ukazovala najbližšie vécka, miesta, kde sa dá najesť. Okolo obeda sme sa rozhodli, že sa pôjdeme najesť do Mekáča, ktorý mal byť niekde blízko. No nestihli sme odbočku, tak sme chceli aby nás to zaviedli k ďalšiemu. Ale navigácia s nami vypiekla. Poslala nás 6 km späť, do toho istého McDonaldu, ktorý sme predtým zmeškali. Potom niekde pri Norimbergu zastavili a prespali. Hodnotenie Nemecka : dá sa, ale na diaľniciach sú zápchy. A jedno špeciálne UPOZORNENIE : Nejedzte v Nemecku v rýchlych občerstveniach. Je to H-R-O-Z-N-É.

Holandsko - cezeň sme šli iba chvíľu, takže tam sa žiadne zaujímavé situácie neodohrali. Ale bolo to v pohode.

Belgicko - Hneď ako sme doň vošli, bolo vidieť nejaký ten rozdiel. Iné polia, veterné elektrárne... Vôbec to tam nevyzeralo tak zle, ako hovorila Yti, ale my sme neboli uprostred Bruselu, takže sa to nedá tak posúdiť. Cesta prebiehala v pohode, až do doby, keď sme sa dostali k nejakému mestu (neskôr sme zistili, že sa jednalo práve o Brusel ). Majú tam hrozne komplikované cesty a naša navigácia sa z nich mierne zbláznila a asi 20 minút sme tam blúdili, kým sme našli správnu cestu. Raz nás dokonca hodila stredom nejakého mestečka. A v Belgicku sme tiež obehli jedno super auto - Lotus. A tentokrát normálne, nie v kolóne ako v Nemecku. Počkať, ja som nepovedala, to bolo v kolóne? Tak sa tvárme, že o tom neviete. Ok? A ja vám za to poviem, ako sa... vymočiť... na diaľnici.
Aj v Belgicku bolo dosť kolón a v jednej sme mali možnosť byť za autom, ktorého šofér sa počas dlhej chvíle išiel vyšťať. Vymenil si miesto so spolujazdcom ( spolujazdkyňou) a vybehol na cestu. Prebehol z najrýchlejšieho pruhu až za krajnicu, kde si uľavil. Medzitým sa však kolóna začala hýbať a posunula sa o cca 200 metrov. No on sa nevzdal ( veď ani nemal inú možnosť :-D ) a o chvíľu sa spoza áut vynorila jeho červená šiltovka. Bežal po krajnici a keď kolóna znovu trocha zastala, prebehol cez cestu až k svojmu autu.
Takže ak sa vám bude počas zápchy chcieť, nemusíte čakať po najbližšiu benzínku, môžete sa prebehnúť ;-)

Francúzsko - Na začiatku v pohode, no keď sme sa dostali k nášmu ciľovému m(i)estu, pochopila som, prečo EU rieši otázku utečencov. Viete jak sú tie ostrovčeky medzi kruháčmi, alebo takými tými zákrutami? Tak tu bol jeden taký trávnatý ostrov plný imigrantov. A keď hovorím (no ok, keď píšem) , že bol plný, tak to myslím skoro presne tak. Bolo ich tam fakt dosť veľa. A to sme boli na severe Francúzska, takže to boli len tí, ktorým sa podarilo prejsť cez celé Francúzsko. Bolo to také divné, my sme si v pohodlí sedeli v aute a oni sa tak tak prechádzali, mali tam porozhadzované nejaké také deky, alebo čo a kukali na kamióny. Vraj sa snažia dostať do kamiónov, aby sa dostali do Anglicka, alebo niekde inde. Normálne tam okolo stáli poliši, aby to tam bolo bezpečnejšie (?). Okrem toho, sme sa zase nevedeli dohodnúť s GPS-kou, a nevedeli sme nájsť naše ubytko. Našťastie sa nám to podarilo ;-) Večer sme sa potom šli prejsť po mestečku. Bol tam krásny maják, tak sme sa naň išli pozrieť. Cesta viedla okolo takého kostolíka, keď sme sa k nemu priblížili, vyšiel tam nejaký týpek niečo vyhodiť do koša. Ale keď sme uvideli prednú časť toho kostolíku, zostali sme z toho dosť šoklí. Ležalo tam asi 20 utečencov na nejakých dekách, niekoľko z nich malo misky s jedlom. Bolo to fakt také blbé, že sa museli tlačiť pod strieškou kostolu a zostať tam viac-menej uväznení, lebo ich nikam ďalej nechceli pustiť. Rodičia hovorili, ze tam celú noc chodili policajné hliadky.
Keď sme šli druhý deň ráno na Channel Tunnel, zmeškali sme náš pôvodný vlak. Ale nie kvôli tomu, že by sme prišli neskoro. Boli sprísnené bezpečnostné opatrenia, kvôli utečencom, ktorí sa snažili cez tunel prejsť do Anglicka. Museli sme niekoľkokrát prejsť cez kontrolu, dokonca to tam strážili policajti so samopalmi. Do Anglicka sme sa ale dostali v pohode.

Na Slovensku sa všetci sťažujú, aké je to tu hrozné, ze by chceli žiť inde. Ale ako som v tom Francúzsku videla tých utečencov, som veľmi rada, že som sa narodila tam, kde som sa narodila. A aj ostatní by si mohli uvedomiť, aké majú šťastie.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Alarika | Web | 24. srpna 2015 v 21:34 | Reagovat

Ty máš databázu, aké autá obiehate? :D
Ten posledný fialový odstavec - presne moja reč. Ako dobre, že som sa narodila v krajine bez zemetrasení, bez vojny a s dostatkom pitnej vody...

2 Taicie | 25. srpna 2015 v 21:04 | Reagovat

Tomu ver, že mám databázu! :-D
(No dobre, klamem :-D)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama