Ústav degenerácie mládeže

22. prosince 2014 v 20:40 | Alarika, Morokei |  Literatúra
Taicie mi navrhla, aby sme skúsili znova prisspievať na blog. Uvidím, či sa chytí svojho slova. Dúfam že to weejde.
Preto som sa sem rozhodla prispieť svojou básničkou, ktorú som vypotila na nadmieru nudnej hodine slovenčiny.

Znova tu sedím, ospalá, sama,
a lampa šumí ako dalajláma
pri meditácií, ktorá mi teraz chýba,
ale tu som v škole, tu treba rukou hýbať,
hoc nám na hlavy padá spánkový nános,
iste sa z toho v hrobe obracia Amos,
ech, isto to bol pedagóg snov,
údajne dokázal učiť hrou,
a nielen ďalším testom,
ktorých už bolo dva, tri, päťsto,
a ako odpovede znejú blbé žvásty,
a hovoria ich všetcy, raz ja, raz ty.
A všetci sú takí ospalí,
že to ani učiteľku nebaví,
a nikto sa nepozastaví,
nad tým, že sme to zas zvorali.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama