Drýsty z KecyCampu (Drýsty na štvrtú)

24. února 2016 v 23:40 | Alarika |  Drýsty
Doba vzniku: júl 2015.
No nevadí. Stay tuned.

Ó Zita, Zita
tá je večne neumytá
a desí ju maturita.
Ytti: Ešte by t chcelo báseň o Taicie.
Rika: Nepoprosíme Tai, aby sa premenovala na Zitu a prestala sa umývať?

"EF - Edukačný Fuck"

Rika: "Batoh bolúspešne odsračkovaný."

Alarika: (telefonát s mamou)
(vypadne signál) "Láska, neopúšťaj ma!"

Lama4: "Teraz môžme hulahúliť!"

Lama5: "Jééj, odkiaľ to máš?"
Alarika: "Ukradla som to opici."

Noob3: "Potočíme si stredným myšítkom a je najsignifikantnejšie-"
Rika a Tai: ČO

Taicie: "Mama hovorí, aby som nešpekulovala.
Alarika: "To preto si taká chudá."

Yttinifa: "Mám vymyslieť logo, a vraj mám zapojiť aj vás."
Alarika: "A dostanem podiel?"
Y: "Ak dostanem niečo ja, kľudne."
A: (chodí a Y zošit) "Tu máš madafakin logo a daj mi peniaze."

Alarika: "Môj záver z dnešného dňa - nenávidím týmové športy, týmy, športy a všetko čo s tým suvisí."

Alarika: (spev a pomalé prechádzanie do slova)
"Červené jabĺčko v košíčku* mám, kto si ho zoberie, nech si ho zoberie, ja som ho totiž vyhodila."
*smetnom košíčku

Lama6: (chrumky padnú na zem vo vlaku)
"Prírodné dochucovadlá."

Lama7: "Ten kufor má strašne hyperakívne kolieska."
 

Prastaré veldielo

30. září 2015 v 18:46 | Yti a Rika |  Literatúra
POZOR!
Táto vec je z roku 2011 a obsahuje veľa vulgarizmov a pripečeností.

Tak, už nemôžte povedať, že som vás nevarovala.

Bol raz jeden mrdko,
všade chodil so smrtkou
raz sa chcel tej smrtky zbaviť
tak ju vzal do krčmy napiť.
Smrtka sa tam opila,
potom naňho škúlila.
"Ná-pi-pi-pí!" naňho volala,
A pritom si usrala.
Smrad ho skoro dokaličil,
pričom sa mu ..... vztýčil,
ako majestátna veža
ukazoval na pápeža.

Školské drýsty ( drýsty na 3.)

8. září 2015 v 19:52 | Učitelia, žiaci; Rika a Taicie |  Drýsty
Zopár spríjemňujúcich drýstov z menej príjemného prostredia. :-D

Biologička: Hodnotení budete spravodlivo, lebo ja spravodlivosť neuznávam.

Bio : Takže neviete, čo to je, ale hlavne že to žije v lese.

Bio : budú dobrovoľníci, a ak nebudú, tak niekoho zdobrovoľníme.

Bio : Teraz sú krásne čisté ...... pomerne.

Bio : Rozmnožovanie ....... To si chcela.

Slovenčinárka : Najzaujímavejšie je to, ale aj to.

Slov : Nie, že dnes vám poviem, že zajtra je písomka, ale dnes vám poviem, že zajtra je písomka.

(Španiel čítal priezvisko Súcka )
Suka, ehm ... Suska... Socka.

( O Matikárovi)
Žiačka : Má postavu ako legopanáčik, je taký hranatý.
Riaditeľka : No, podľa mňa je to fešák, ale veď keď sa nabudúce stretneme, tak mi poviete, či je fešák, alebo nie je fešák, dobre?

Spolužiak : Môžem si tu postaviť pálenicu?
 


Ústav

25. srpna 2015 v 21:01 | Taicie, Dremlok |  Literatúra
Čím som tu dlhšie, tym častejšie rozmýšľam o úteku. Asi nie som jediný, no málokto o tom uvažuje tak dlho a dôkladne.
Som na druhom poschodí. No, vlastne to je niečo medzi prvým a druhým, lebo prízemie je asi spolovice v zemi. Na oknách sú mreže, dvere sú strážené. Je to tu ako vo väzení. Ale zabudli na jednu maličkosť. Ošetrovňa. Jedine jej okná sú bez mreží. Nikto nevie prečo.
Sú o tom historky. Podľa jednej z nich tam mreže nie sú, aby mohli cez okná vyhadzovať mŕtvoly detí, ktoré sa im nepodarilo zachrániť . Alebo ktoré sa im podarilo zabiť.
Mňa to ale nezaujíma. Hlavné je, že keď si na ošetrovni, dá sa ujsť. Je to na prvom poschodí, takže to ani nie je vysoko. Stačí, keď ťa tam nechajú na chvíľu samého. A s otvoreným oknom.

Som tu už asi pol roka. Je to nejaký divný ústav pre deti. Pre problémové deti, siroty, ale je tu zopár deciek, čo tu sú dobrovoľne . Ja sa radím medzi tie problémové decká. Nebol som veľmi problémový, len sa mi nechcelo učiť, bol som trochu bitkár a moji rodičia nezvládali moju výchovu. Tak prišli nejakí týpci a dali ma sem.
Po čase som si tu našiel nejakých kamošov. Väčšina z nich sa už pokúsila ujsť. Samozrejme, neúspešne. Len si narobili problémy, no keď ste tu, nevadí vám to.
Skúsili rôzne spôsoby, skúsili ujsť aj v dvojici. Aj tak neúspešne. No postupne sme vymysleli plán. Úžasný plán. A keby sa podaril, mohli by sme zdrhnúť všetci.
Hlavná je spolupráca.
Potom dobré načasovanie.
A nakoniec zopár nevyhnutných vecí.
Už máme skoro všetko pripravené. Len si ešte musíme rozdeliť, kto bude čo robiť.
A potom si to nacvičiť. Ak by sa niekto pomýlil, celý plán padá.
Musí to pôsobiť prirodzene. Ak by to niekto odhalil, celý plán padá.
Musíme to presne načasovať. Ak sa niekto oneskorí, celý plán padá.
No najväčším problémom nie sú mreže, či zabezpečenie. Sme to my.
Sme problémové decká. Sme samotári. Neriadime sa pravidlami, ignorujeme rozkazy, kašleme na čas, nevieme spolupracovať.
Aby sa nám plán podaril, musíme sa zaprieť, musíme porušiť všetky naše zásady a podriadiť sa spoločnému cieľu.
Ak sa nám to podarí, nič nás nezastaví.

Najdôležitejšiu úlohu zohráva ranený. Dvaja chalani sa pobijú, pričom jeden skončí s rozbitým nosom (alebo s niečím podobným). Ten druhý sa musí schovať, aby ho nepotrestali. Raneného zoberú na ošetrovňu. Doktor tam zvyčajne nebýva, takže ho pôjdu zavolať. Kým príde, máme 5 minút.
Keď pôjdu zavolať doktora, zabuchnú dvere. Okolo zrovna vtedy pôjde dievča, ktoré dá do zatvárajúcich sa dverí drievko, tj. dvere sa nezatvoria úplne. Keď nebude nikto okolo, vojdem do ošetrovne. Otvorím okno a dám signál ostatným, ktorí tiež vbehnú na ošetrovňu.
Nasleduje zdržiavací manéver. Dievča pribehne k doktorovi, že jej kamarátke je zle. Tá predtým zje lyžicu soli, nech sa pozvracia. To doktora zdrží asi o 10 minút. My zatiaľ spustíme z okna ošetrovne lano z plachiet. Keď bude vonku čisto, začneme vyliezať. Doktor by mal "choré" dievča nechať v posteli, nech sa vyspí a dá jej nejakú tabletku na nevoľnosť. Keď doktor odíde, aj dievča vylezie z postele a pobeží do ošetrovne. Pozná skratku, takže tam bude skôr než doktor.
Cez okno vylezú všetci až na zraneného. Ten zavrie okno a dvere a lano skryje pod stôl. Nechá sa ošetriť. Tesne predtým než ho bude chcieť doktor odviesť na izbu, poprosí o vodu. Poháre v ošetrovni nie sú, takže bude musieť ísť preč. Zranený znovu otvorí okno a vylezie. Lano ale musí pripevniť o mreže na vedľajšom okne, aby sa mohol pokúsiť okno zvonku zatvoriť, inak by veľmi rýchlo prišli na náš útek.
Keď budeme všetci vonku, budeme utekať popri budove k hlavnej bráne. Počkáme, kým bude vzduch čistý a potom prebehneme von. Kúsok od ústavu je autobusová zastávka. Ja aj zopár iných chalanov sme okradli ľudí z ústavu, takže si budeme môcť kúpiť lístky na autobus a prísť do mesta. A tam už budeme slobodní.

No najprv to musíme spraviť. Do dňa úteku máme ešte 8 dní. Úlohy sú rozdelené, musíme si to len nacvičiť.
Všetci do toho musíme ísť na 100%.
Nesmieme zaváhať.
Nesmieme spanikáriť.
Nesmieme od toho odstúpiť.
Ide tu o veľa.
Ide o našu slobodu.
Ide o našu budúcnosť.
Lebo ak neujdeme, žiadna budúcnosť nás nečaká.

Chcípneme. Všetci.

24. srpna 2015 v 21:45 | Alarika+Ytiniffa |  Literatúra
Bol raz človek múdry,
zadusil sa v púdri.
Bol raz človek sprostý,
trolejbus mu zlámal kosti.
Bol raz človek prefíkaný,
no na zápchu zomrel vlani.
Bol raz človek veselý,
skočil z okna v hoteli.
Bol raz človek sadista,
tiež už chcípol doista.
Bol raz človek agresor,
prestal mu ísť procesor.
Bol raz jeden retard,
roztrhal ho gepard.
Bol raz človek - posera,
zať mu truhlu zaviera.
Bol raz človek veľmi vážny,
zomrel u Karlových Lázní.
Bol raz prirodzený vodca,
no buchol sa do trojbodca.
Bol raz človek veľkej sily,
už pod zemou leží hnilý.
Boli dvaja ľudia sami,
našli na nich bodné rany.
Bola celá skupina,
z ich mrtvol ma napína.
Bola aj celá škola,
ibaže v nej bomba bola.
A títo ľudia sú tomu svedci,
že jedného dňa chcípneme. Všetci.

Rozklepené pasti na myši

24. srpna 2015 v 21:38 | Alarika+Ytiniffa |  Literatúra
Alebo čo sa stane, ak nemáte čo robiť počas popoludňajšej prestávky.

Rozklepené pasti na myši,
číhajú na ne vo skrýši.
Oni vedia o tom,
že zomrú pod kovošrotom.
Neteší ich to veľmi,
skúsili ujsť dvermi.
No šmykľavá bola podlaha,
zodrala im srsť až do naha.


Loch Ness : Cesta a utečenci

23. srpna 2015 v 19:47 | Taicie |  Akcie
Zdravíčko, dámy, páni a iné varianty.
Toto je prvý článok z našej epickej výpravy za Nessie. Opíšem vám tu cestu a naše zážitky na nej.

Takže, do Škótska sme sa vybrali autom. Je snáď jasné, že sme vyrážali zo Slovenska. Tu sa nič zaujímavé nestalo a cesta prebehla v kľude. Odtiaľ sme išli do Rakúska. Aj tam prebiehala cesta pokojne a v pohode. Veď to sú rakušáci, oni to tam majú najlepšie.

Nemecko - Tu sa odohralo niekoľko vtipných a nepríjemných príhod. Jedna z prvých bola na diaľnici. Obehli sme tam veľa áut, BMWčka, Mercedesy, ale to najhlavnejšie, obehli sme Mustang! A len pre pripomienku, v Nemecku je na diaľnici neobmedzená rýchlosť!
Tá má však aj svoje dôsledky, krátko po tom sme totiž pozorovali pozostatky "krásnej" havárie. Tri autá, jedno si to namierilo do zvodidiel, a ďalšie dve sa tam nejako nabúrali. Boli pekne rozmlátené.
Cestou sa nám stala ešte jedna vskutku príjemná vec. Na navigácii sme mali nastavené, aby nám ukazovala najbližšie vécka, miesta, kde sa dá najesť. Okolo obeda sme sa rozhodli, že sa pôjdeme najesť do Mekáča, ktorý mal byť niekde blízko. No nestihli sme odbočku, tak sme chceli aby nás to zaviedli k ďalšiemu. Ale navigácia s nami vypiekla. Poslala nás 6 km späť, do toho istého McDonaldu, ktorý sme predtým zmeškali. Potom niekde pri Norimbergu zastavili a prespali. Hodnotenie Nemecka : dá sa, ale na diaľniciach sú zápchy. A jedno špeciálne UPOZORNENIE : Nejedzte v Nemecku v rýchlych občerstveniach. Je to H-R-O-Z-N-É.

Holandsko - cezeň sme šli iba chvíľu, takže tam sa žiadne zaujímavé situácie neodohrali. Ale bolo to v pohode.

Belgicko - Hneď ako sme doň vošli, bolo vidieť nejaký ten rozdiel. Iné polia, veterné elektrárne... Vôbec to tam nevyzeralo tak zle, ako hovorila Yti, ale my sme neboli uprostred Bruselu, takže sa to nedá tak posúdiť. Cesta prebiehala v pohode, až do doby, keď sme sa dostali k nejakému mestu (neskôr sme zistili, že sa jednalo práve o Brusel ). Majú tam hrozne komplikované cesty a naša navigácia sa z nich mierne zbláznila a asi 20 minút sme tam blúdili, kým sme našli správnu cestu. Raz nás dokonca hodila stredom nejakého mestečka. A v Belgicku sme tiež obehli jedno super auto - Lotus. A tentokrát normálne, nie v kolóne ako v Nemecku. Počkať, ja som nepovedala, to bolo v kolóne? Tak sa tvárme, že o tom neviete. Ok? A ja vám za to poviem, ako sa... vymočiť... na diaľnici.
Aj v Belgicku bolo dosť kolón a v jednej sme mali možnosť byť za autom, ktorého šofér sa počas dlhej chvíle išiel vyšťať. Vymenil si miesto so spolujazdcom ( spolujazdkyňou) a vybehol na cestu. Prebehol z najrýchlejšieho pruhu až za krajnicu, kde si uľavil. Medzitým sa však kolóna začala hýbať a posunula sa o cca 200 metrov. No on sa nevzdal ( veď ani nemal inú možnosť :-D ) a o chvíľu sa spoza áut vynorila jeho červená šiltovka. Bežal po krajnici a keď kolóna znovu trocha zastala, prebehol cez cestu až k svojmu autu.
Takže ak sa vám bude počas zápchy chcieť, nemusíte čakať po najbližšiu benzínku, môžete sa prebehnúť ;-)

Francúzsko - Na začiatku v pohode, no keď sme sa dostali k nášmu ciľovému m(i)estu, pochopila som, prečo EU rieši otázku utečencov. Viete jak sú tie ostrovčeky medzi kruháčmi, alebo takými tými zákrutami? Tak tu bol jeden taký trávnatý ostrov plný imigrantov. A keď hovorím (no ok, keď píšem) , že bol plný, tak to myslím skoro presne tak. Bolo ich tam fakt dosť veľa. A to sme boli na severe Francúzska, takže to boli len tí, ktorým sa podarilo prejsť cez celé Francúzsko. Bolo to také divné, my sme si v pohodlí sedeli v aute a oni sa tak tak prechádzali, mali tam porozhadzované nejaké také deky, alebo čo a kukali na kamióny. Vraj sa snažia dostať do kamiónov, aby sa dostali do Anglicka, alebo niekde inde. Normálne tam okolo stáli poliši, aby to tam bolo bezpečnejšie (?). Okrem toho, sme sa zase nevedeli dohodnúť s GPS-kou, a nevedeli sme nájsť naše ubytko. Našťastie sa nám to podarilo ;-) Večer sme sa potom šli prejsť po mestečku. Bol tam krásny maják, tak sme sa naň išli pozrieť. Cesta viedla okolo takého kostolíka, keď sme sa k nemu priblížili, vyšiel tam nejaký týpek niečo vyhodiť do koša. Ale keď sme uvideli prednú časť toho kostolíku, zostali sme z toho dosť šoklí. Ležalo tam asi 20 utečencov na nejakých dekách, niekoľko z nich malo misky s jedlom. Bolo to fakt také blbé, že sa museli tlačiť pod strieškou kostolu a zostať tam viac-menej uväznení, lebo ich nikam ďalej nechceli pustiť. Rodičia hovorili, ze tam celú noc chodili policajné hliadky.
Keď sme šli druhý deň ráno na Channel Tunnel, zmeškali sme náš pôvodný vlak. Ale nie kvôli tomu, že by sme prišli neskoro. Boli sprísnené bezpečnostné opatrenia, kvôli utečencom, ktorí sa snažili cez tunel prejsť do Anglicka. Museli sme niekoľkokrát prejsť cez kontrolu, dokonca to tam strážili policajti so samopalmi. Do Anglicka sme sa ale dostali v pohode.

Na Slovensku sa všetci sťažujú, aké je to tu hrozné, ze by chceli žiť inde. Ale ako som v tom Francúzsku videla tých utečencov, som veľmi rada, že som sa narodila tam, kde som sa narodila. A aj ostatní by si mohli uvedomiť, aké majú šťastie.

Som nakreslila (už zasa)

3. srpna 2015 v 8:36 | Alarika |  Kreslenie
Drahí priatelia!
Ignorujeme svoje blogerské povinnosti a chodíme si po táboroch. C'est la vie. Pribežne som však narobila pár kresieb, o ktoré sa podelím.

Kreslené podľa starej fotky môjho brata.
guy

Moji bývalí spolužiaci premenení na vlkov. JA, Tai, Yti aj Galasia sme napravo.
kd

A na záver - traja veselí vĺčkovia.
wof

Prázdniny

1. července 2015 v 15:00 | Taicie Dremlok |  Drýsty
Už je to tu, vážení! Úžasný
Dnes sa začali letné prázdniny! A skončila sa škola! Konečne nadišli 2 mesiace chillovania a oddychu, dovoleniek, táborov, ale aj nudy. A aby bolo tej nudy čo najmenej, pokúsim sa sem cez leto pridávať nejaké zaujímavé články, aby ste mali čo čítať. :D
Napríklad, onedlho podnikneme s Catorom nebezpečnú cestu cez skoro celú Európu, aby sme zistili, či naozaj existuje Nessie. Áno, áno. Ideme k Loch Nessu a samozrejme, po príchode vám sem hodíme fotky a výsledky nášho pozorovania ( či je Nessie ).
Okrem toho, určite sa tu vyskytnú aj ďalšie Drýsty, prípadne Príbehy (ne)mŕtvych súrodencov. Skúsime písať niečo neobvyklé na Témy týždňa a iné veci.
Ak máte nejaké ďalšie návrhy, čo by sme mohli/mali urobiť, píšte, budeme radi a najlepší návrh možno niečo dostane. Alabo aj nie.

To je nateraz všetko, Dasvidánia, priatelia, čitatelia, a aj všetci ostatní.

Úžasné dobrodružstvá (ne)mŕtvych trojčiat. 1, časť

27. června 2015 v 0:06 | Taicie, Alarika, Cator |  Literatúra
Ahojte všetci náhodní a aj cielení čitatelia nášho blogu. Ako ste mohli všimnúť, väčšina z nás hráva WoWko. Ja (Taicie), Alarika a Cator sme si vytvorili 3 postavy, súrodencov, za ktoré spolu hrávame. Sú to Arrinor = Cator, Narinara = Taicie a Zarina = Alarika. Hráme s nimi RPG príbeh o tom, ako putujeme svetom a všetkým ostatným. Dnes sme prežili jednu úžasnú príhodu, o ktorú by sme sa s vami chceli podeliť.

V Brille ( taká dedinka ) sme začali oslovovať náhodnch okoloidúcich.

Zarina : Ahoj, namáš nejaké kvetinky?
Msinvisible : Nie, nemám.
Arrinor : A chceš si vypočuť náš drsný príbeh?
Msinvisible : jj. Prečo nie? :)
A posadila sa oproti nám.
Arrinor : OK
Z : Tak sme raz nastúpili na loď, však prečo nie, bolo to zadarmo. A doplavili sme sa do mesta Boooty Bay.
Vieš kde je Booty Bay?
M : Jj. :)
Z: tak sme zistili, že po svete sa povaľujú také pekné táboráky. A rozhodli sme sa si ich poztieť zblízka. A pár uctiť ( a pár zneuctiť).
A : Tak sme sa vydali na našu epickú výpravu za bohatstvom, slávou a táborákmi.
Msivisible sa začala smiať.
A : Prešli sme peši celé Eastern Kingdoms
Z : ,,Z Booty Bay až do Undercity." Msivisible sa začala zase smiať. ,,A nebolo to vôbec ľahké."
A : Cestou sme zbierali peniaze...
Z : Bolo to nákladné a nebezpečné...
A : A zdĺhavé.
Z : Veľa krát sme dostali do držky a naša zbroj bola na zdrapy
A : Nohy nás boleli...
Msivisible sa zase začala rehotať.
Z : Ale stálo to za pocit z dobre zneucteného táboráku
A : Často sme nemali kde spať...
Z : Teda, boleli by nás, keby sme boli nažive.
M : A jak sa volal ten táborák?
Z : Alliance Bonfire. Drsný názov, ja viem.
M : Aha :D
Z: Keďže sme išli cestou najmenšieho odporu, nenavštívili sme všetky ohne. Preto sme rozhodnutí vrátiť sa do tých drsných krajín. A potom prejsť celý Kalimdor.
M : Držím palce. Ale mali by ste si kúpiť mounta. ;)
Z : Mali. Ale nám ho nepredajú. Vraj ešte nie sme dosť schopní na vodičák. Pfff...
A : Ale našu cestu dotiahneme do konca. Prúdeme do Eversong Woodsu aj bez koní. A nechcela by si sa k nám pridať? Do nášho cechu by si nám hodila.
M : Dobre. :D

A tak naša guilda získala ďaľšiu super členku, a kamarátku našich 3 súrodencov.
Prihadzujeme aj jeden screen, aby ste si nemysleli, že je to vymyslené :D Ale nie je bohvieako pekný...


Kam dál